Lukáša 23

Nádej pre kazdého

1 Tu vstali všetci členovia rady a odviedli ho k rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi.2 Predniesli proti nemu obžalobu: „Tento človek, ako sme zistili, poburuje náš ľud, vraví, že netreba odvádzať rímskemu cisárovi dane a sám sa vyhlasuje za kráľa, ktorého poslal Boh.“3 Tu sa ho Pilát spýtal: „Si Mesiáš, ich kráľ?“ Odpovedal mu: „Ty sám to vravíš.“4 Pilát povedal veľkňazom i zhromaždenému zástupu: „Nijakú vinu na tomto človeku nenachádzam.“5 Ale oni namietali: „Svojím učením vyvoláva nepokoje v celom Judsku. Začalo sa to v Galilei a preniklo to až sem do Jeruzalema.“6 „Pochádza z Galiley?“ spýtal sa Pilát.7 A keď prisvedčili, hneď rozkázal zaviesť Ježiša ku kráľovi Herodesovi, lebo Galilea podliehala jeho právomoci. Herodes bol práve v Jeruzaleme a 8 veľmi sa tomu zaradoval, lebo už dávno túžil Ježiša vidieť. Veľa totiž o ňom počul a dúfal, že bude svedkom nejakého zázraku.9 Dal mu mnoho otázok, ale Ježiš na ne neodpovedal.10 Zato prítomní veľkňazi a učitelia Zákona ho neprestajne osočovali.11 Tu Herodes a jeho vojaci začali Ježiša zneucťovať a zosmiešňovať. Dal ho obliecť do lesklých kráľovských šiat a poslal ho naspäť k Pilátovi.12 V ten deň sa Herodes s Pilátom spriatelili, dovtedy totiž vládla medzi nimi nevraživosť.13 Pilát zvolal veľkňazov, popredných mužov aj ľud a predniesol im tento rozsudok:14 „Priviedli ste mi tohto človeka a obvinili ste ho, že poburuje ľud proti Rímu. Boli ste pri tom, keď som ho vypočúval, no nemohol som ho usvedčiť z nijakého zločinu, ktorý mu pripisujete.15 Ani Herodes nie, inak by nám ho neposlal späť. Nespáchal teda nič, prečo by si zaslúžil smrť.16 A tak ho dám na mieste potrestať a potom ho prepustím.17 Veď viete, že každý rok na Veľkú noc udeľujem jednému väzňovi milosť.“18 No celý zástup začal jednohlasne kričať: „Preč s ním! Prepusť nám Barabáša!“19 Barabáš bol odsúdený na smrť pre pokus o vzburu a pre vraždu.20 Pilát sa znova pokúsil presvedčiť dav, že Ježiš je nevinný, lebo ho chcel prepustiť.21 Ale ľudia ho prekričali: „Ukrižuj ho! Ukrižuj!“22 Pilát sa ešte tretí raz pokúsil ich presvedčiť: „Akého zločinu sa dopustil? Nenašiel som uňho nijakú vinu, za ktorú by si zaslúžil trest smrti. Dám ho zbičovať a potom ho prepustím.“23 Ale dav sa s čoraz väčším krikom domáhal Ježišovej smrti, až im napokon vyhovel.24 Prepustil Barabáša, muža, ktorý bol uvrhnutý do väzenia za poburovanie a vraždu,25 a odovzdal im Ježiša, aby s ním urobili, čo chcú.26 Keď Ježiša odvádzali na smrť, vojaci prinútili istého muža, aby odniesol Ježišov kríž. Bol to Šimon z Cyrény, ktorý sa práve vracal z poľa.27 Šiel za nimi obrovský zástup a bolo v ňom mnoho žien, ktoré nariekali a oplakávali Ježiša.28 Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, plačte radšej nad sebou a nad svojimi deťmi,29 lebo prichádzajú dni, keď budú vravieť:‚Šťastné sú neplodné, šťastné sú tie, ktoré nikdy nerodili ani nepridájali!‘30 Ľudia budú prosiť vrchy a kopce, aby sa na nich zrútili a pochovali ich.31 Lebo ak takto nakladajú so mnou, so Živým stromom, čo potom urobia so suchým?“32 Spolu s Ježišom viedli na smrť aj dvoch zločincov.33 Keď došli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho aj tých zločincov, jedného sprava, druhého zľava.34 Ježiš sa modlil za svojich nepriateľov: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Vojaci si losovaním rozdelili jeho odev.35 Okolo stál a prizeral sa dav. Ozývali sa aj posmešky členov veľrady: „Iných zachraňoval, tak nech teraz zachráni sám seba, ak je naozaj Mesiáš, ktorého si vyvolil Boh.“36 Aj vojaci sa mu posmievali a ponúkali ho octom. Pokrikovali naňho:37 „Ak si židovský kráľ, zachráň sa!“38 Nad hlavu mu pripevnili nápis v gréčtine, latinčine a hebrejčine: „Toto je kráľ Židov.“39 Aj jeden z ukrižovaných zločincov sa Ježišovi posmieval: „Čo si to za Mesiáša, keď nepomôžeš sebe ani nám?“40 Ale ten druhý ho okríkol: „Ani vo chvíli smrti sa nebojíš Boha?41 My si trest zaslúžime, ale tento človek určite nespáchal nič zlé a trpí nevinne.“42 Potom oslovil Ježiša: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“43 Ježiš mu odpovedal: „Sľubujem ti, dnes budeš so mnou v raji.“44 Okolo poludnia sa odrazu zotmelo a tma trvala v celej zemi až do tretej.45 A tu sa zrazu chrámová opona roztrhla na dvoje.46 Ježiš nahlas zvolal: „Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha.“ Po týchto slovách umrel.47 Keď dôstojník, ktorý dozeral na popravu, videl, čo sa stalo, vzdal česť Bohu a povedal: „Tento človek bol určite nevinný.“48 A zástupy, ktoré sa prizerali tejto scéne a videli, čo sa stalo, bili sa do pŕs a odchádzali otrasené.49 Napokon tam zostali iba Ježišovi priatelia a ženy, čo prišli za ním z Galiley a zobďaleč všetko pozorovali.50 Jeden z členov veľrady, Jozef z Arimatey, čestný a šľachetný človek,51 nesúhlasil s postupom a rozsudkom ostatných. Patril k tým, ktorí uverili zvesti o Božom kráľovstve.52 Ten teraz vyhľadal Piláta a vyžiadal si Ježišovo mŕtve telo.53 Sňal ho z kríža, zavinul do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale, kde ešte nik nebol pochovaný.54 Bolo to v piatok večer, v deň, keď sa robili prípravy na sobotu.55 Ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley, boli pri pochovávaní Ježišovho tela do hrobu. Potom sa vrátili domov a pripravili vonné masti a oleje, ktorými ho chceli natrieť. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania sviatočný odpočinok.